Only in America.

Prvé októbrové dni roku 1999. Dvaja nadšenci sa dogúľali na koleje … a zistili, že preduby-tovanie před 4 mesiacmi bolo zbytočné. Koleje im totiž prepadli. (Neodpustím si, “vďaka Ti” Kamil Podroužek.)

Ešte šťastie, že fax sa niekedy pokazí a nakoniec dvaja privandrovalci nemuseli spať pod mostom.

Vošli sme do haly PrF a začali stretávať známe tváre. Každá z nich bola o kúsok iná než před pár mesiacmi. Opálená a zarastená (zdravíme Marcela), zoštíhlená (pristalo Ti to Josef), vlasatá a vysmiata (náš ex-spolunažívateľ Milan)… Všetci sme navzájom vyzvedali, aké boli prázdniny. Boli sme rozlietaní po širokom, alebo radšej ďalekom svete. Často naše kroky smerovali do USA.

Spočiatku boli emócie veľmi silné – a s nimi aj potreba napísať článok o všetkom, čo nás stretlo na našich potulkách svetom. Však to poznáte, kopec predsavzatí – jako vždy na začiatku školského roku. Časom sa však věci zreálnia a každému je jasné, že svoje počiatočné plány musí aspoň z polovice skresať. No rozdráždil ma program odvysielaný na ČT 2 v piatok 22.10.1999 o 22.20 hod., s názvom “Go west – Camp America”.

Z obrazovky sa na Vás usmievalo niekoľko spokojných Slovákov, Čechov a jeden Po-liak. S úsmevom hovorili o skvelej práci (popri záberoch, na ktorých vodnými pištoľami vy-striekavali odpadové koše, alebo pripravovali 600 kurčiat, alebo celý deň krájali zeleninu …), ktorú im zabezpečila organizácia Camp America.

Dozviete sa len o tom, že náklady sú sice vysoké, ale Vám predsa nejde o peniaze, ale o spoznanie americkej kultúry, samotných Američanov a o vylepšenie jazykových schopností. Samozrejme, v programoch natočených na objednávku (úvaha autorky), s cieľom zatraktívniť tento druh prežitia letných mesiacov a nahnať si lacné pracovné sily z Európy, Vám predsa neprezradia, že tam budete drieť jako sloníci minimálne 9 týždňov a dostanete za to mizer-ných 300 – 400 USD, niekedy aj menej. (Čo nie je ani polovica nákladov.)

Teraz, v priebehu marca sú už skoro všetky “karty rozdané”. Máte vybranú agentúru, možno miesto, prácu… Aj napriek tomu sa mi zdá, že najlepší druh vyhľadávania práce je systém : prídem – uvidím – vyberiem si. Je sice veľmi neistý, ale v Spojených štátoch úplne normálny.

Mnoho mladých ľudí si najprv vyberie mesto alebo miesto, kde chce stráviť pár mesiacov, dopraví sa tam, prejde sa po meste a na každej 2. reštaurácii alebo obchode uvidí tabuľku “NOW HIRING”. Potom už len stačí vyplniť žiadosť (o prijatie). A nezľaknite sa, keď Vám dajú zrátať 20,85 + 9,13. Nie, nerobia si z Vás žarty, myslia to úplne vážne.

Niekoľko postrehov, ktoré sa Vám snáď zídu:

- ak chcete hneď na začiatku patriť medzi “exotov”, tak odpovedzte na “How are you”, že sa máte zle. (Nerátajte však s tým, že Vám porozumejú. V USA existuje len kladná odpoveď na túto otázku.)

- nezľaknite sa “tučnej populácie”, pretože konjunktúra americkej ekonómie má okrem iného dopad na negustiózne prežieranie sa.

- nebojte sa rozprávať. Američania Vám prvé hodiny aj tak nebudú rozumieť (ak budete hľadať WC, pýtajte sa na “rest room”, inak Vás pošlú na poštu) a gramatiku zásadne neopravujú, lebo ju sami dobre neovládajú.

- ak ste si s niečim nie istý, tak sa na to spýtajte aspoň 3 ľudí. Američania skoro nikdy nepriznajú, že o niečom nemajú ani šajn. Budú Vám však zanovito tvrdiť opak. -

- rátajte s tým, že Vaše vedomosti sú na úrovni veľmi vzdelaného a rozhľadeného Ame-ričana. Je to tým, že americké školstvo je nesmierne špecializované, rovnako jako aj jednotlivé práce. Takže, keď zavoláte človeka, aby Vám opravil telefón a on zistí, že problém je v zásuvke, tak zavolá iného kolegu – pretože on je špecialista (len) na tele-fóny. (Amerika nechá zarobiť každého.)

- ak sa ich náhodou spýtate, jako skončila olympiáda 1998 v hokeji, tak Vám nebudú vedieť odpovedať. (Nám tvrdili, že bola zrušená.) A to len preto, že ich mužstvo skon-čilo vo štvrťfinále.

Pravda je taká, že akonáhle sa prestane dariť americkému tímu, tak o tej akcii nie je už viacej ani chýru ani slichu v akýchkoľvek US médiách.

Nesnažím sa o odrádzanie z dobrodružstiev po americkom kontinente. Chcela som len odkryť pozlátko a dať moju skúsenosť, s týmto úplne odlišným svetom, na papier. Spojené štáty sú nádherné krajina, prírodu majú priam neskutočnú.

Len nemajte ilúzie o Američanoch a ich kultúre. Pre nich sa už gýč stal kultúrou. Takže obrie reklamy o hodinkách s vodotriskom, ktoré vedia hrať na trubku, žehliť, skočia Vám po noviny a zaštekajú … to všetko je normálne … pretože v Amerike je skutočne všetko možné.

Pekné zážitky.

Adriana Štrbáková